Basnicky.sk

Vánok pohľadil tvár zronenú,
slzy zamrzli - plačúc ďalej.

Nádej zaplnila nádobu presklenú,
túžbou svojou mi čaj zalej.

Dôvera zbalená v kontajneri,
slová nevychádzajú von.

Prosbami je vyplnené dno v tanieri,
Šeptaním očí , neraz smutný som.

Dažďom pokrytá tŕnistá úžina,
Hviezdy s náručou dokorán svietia mi.

Tvoja mama neverí ,no ona jediná,
Je tá čo nad nami môže svietiť svetlami.

Princ na bielom koni –bez očí,
Zacítil padlých anjelov.

Je ich tam veľa no sám tam nevkročí,
Veď život je slobodný a nie lov.

Z tašky vytiahne gitaru -ústa nemé sú,
Ich telá nehybné , len sklamane dožívajú.

Skúša zapôsobiť ,ruky bez stresu ,
No stále smutný výraz majú.

Zrazu v diaľke ,zbadal na kríži ,
Ženu v tmavom rúchu.

Anjeli vstali – prosili nech hudbu stíši,
Pomôžem tej žene ,vravel si v duchu.

Jeden anjel nevstal ,modlil sa on nad ním,
žene odkryl tvár , ligotala sa ako diamant.

Vraj jej dcére týmto život vraždím,
Anjel vstal ,a zakričal: ,Ja ho ľúbim,Mama”